ACT Legal covers all major European business centers.
Bratislava | Amsterdam | Brusel | Budapešť | Frankfurt | Madrid | Paríž | Praha | Viedeň | Varšava

Viac informácií na www.actlegal.com

Špecializujeme sa na ICT právo, konkurz a reštrukturalizáciu, daňové právo a transferové oceňovanie.

Novinky

Späť na novinky

Publikácie
Lízing a Lízingová zmluva

Autor Mgr. Patrik Budke
Zobraziť profil

Napriek veľkému množstvu lízingových operácií, ktoré sa denne uzatvárajú na Slovenskom trhu, je možné skonštatovať, že v súčasnosti na Slovensku nemáme komplexnú právnu úpravu lízingovej zmluvy ako pomenovaného zmluvného typu, čo v praxi môže spôsobovať rôzne problémy, napríklad súvisiace s ochranou spotrebiteľa alebo s daňovým hľadiskom lízingu.

Lízing

Medzi najrozšírenejšie druhy lízingu nepochybne patrí finančný a operatívny lízing.

Za podstatu finančného lízingu môžeme označiť prenechanie veci (predmetu nájmu určeného v zmluve) do užívania lízingovému nájomcovi, s tým, že nájomca je oprávnený po uplynutí dohodnutej doby nájmu odkúpiť predmet nájmu za vopred stanovenú kúpnu cenu. Nezanedbateľnú súčasť finančného lízingu tvorí povinnosť lízingového nájomcu platiť pravidelné splátky, čo často krát spôsobuje symbolickú kúpnu cenu v pri kúpe prenajatej veci. Naproti finančnému lízingu stojí operatívny lízing, ktorý je charakteristický najmä absenciou vôle nájomcu nadobudnúť vlastnícke právo k prenajatej veci po skončení doby lízingu. Za dôležitý rozdiel považujeme aj fakt, že zatiaľ čo pri finančnom lízingu prechádza nebezpečenstvo škody na prenajatej veci na nájomcu v momente začatia lízingového vzťahu, pri operatívnom lízingu znáša nebezpečenstvo a s ním spojené náklady lízingový prenajímateľ.

Lízingová zmluva

Ako sme už spomenuli vyššie, lízingová zmluva nie je zakotvená ako zmluvný typ ani v Občianskom zákonníku  ani v Obchodnom zákonníku. V praxi sa najčastejšie stretávame s lízingovou zmluvou uzatváranou v režime:

1. Zmluvy o kúpe prenajatej veci

2. Zmiešanej zmluvy

3. Inominátnej zmluvy

Ad 1) Podľa § 489 Obchodného zákonníka zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. Vidíme tu zjavnú podobnosť s lízingovým vzťahom, avšak nemožno tieto dva inštitúty stotožňovať, a to z dvoch dôvodov. Ako prvý spomenieme rozdielny moment prechodu vlastníckeho práva na nájomcu, pretože pri zmluve o kúpe prenajatej veci je možné dohodnúť kúpu aj pred uplynutím dohodnutej doby nájmu, zatiaľ čo pri zmluve o finančnom lízingu je prvá možnosť previesť vlastnícke právo na nájomcu stanovená na moment najskôr po uplynutí dohodnutej doby. Druhý dôvod je odlišný moment začatia znášania nebezpečenstva škody na prenajatej veci. Pri zmluve o kúpe prenajatej veci je to moment uzavretia kúpnej zmluvy, pri finančnom lízingu tento moment nastáva okamihom nadobudnutia držby prenajatej veci.

Ad 2) Zmiešanú zmluvu by sme najjednoduchšie mohli definovať ako zmluvu, ktorá má v sebe zakomponované rôzne zmluvné typy bez ohľadu na ich druh. Pri bližšom pohľade na inštitút lízingu sa nám najviac javí ako kombinácia zmluvy o kúpe prenajatej veci a zmluvy o nájme. Avšak súdiac podľa praxe a v neposlednom rade podľa ekonomického významu inštitútu lízingu, nemôžeme považovať takéto nazeranie na lízingovú zmluvu ako dostatočné a komplexné.

Ad 3) Vychádzajúc z § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluvné strany môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je výslovne upravená ako zmluvný typ, avšak pod sankciou neplatnosti musia dostatočne určiť predmet svojich záväzkov. V prípade lízingovej zmluvy za podstatné časti zmluvy môžeme považovať najmä predmet nájmu, dobu nájmu, výšku splátok, podmienky skončenia zmluvy, dojednania zmluvných pokút a úrokov z omeškania prípadne ďalšie iné detailnejšie dojednania. Dôležité pri posudzovaní lízingových zmlúv je správne rozlíšenie zákonníka (občianskeho alebo obchodného), ktorého ustanovenia sa budú aplikovať. V prípade, že zmluvné strany sú podnikatelia pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, lízingový vzťah je automaticky podriadený režimu Obchodného zákonníka. Pozornosť treba zvýšiť v prípade, ak jedna zmluvná strana vystupuje ako fyzická osoba – nepodnikateľ a na základe konsenzuálneho prejavu vôle dôjde k podriadeniu lízingového vzťahu pod režim Obchodného zákonníka. V tomto prípade treba prihliadať na predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľov. Nepomenované zmluvy bývajú často používané z dôvodu možnosti optimalizácie daňových výdavkov, čomu sa budeme venovať v nasledujúcej časti článku.

Lízing z daňového hľadiska

Z daňového hľadiska má lízing viacero osobitostí. Vychádzajúc z §24 odsek 1 Zákona o dani z príjmov, majetok prenajatý formou finančného prenájmu odpisuje jeho nájomca aj keď nemá k tomuto majetku vlastnícke právo. Za ďalšie špecifikum považujeme fakt, že daň z pridanej hodnoty nie je súčasťou obstarávacej ceny. Čo sa týka právnej úpravy vychádzajúcej zo Zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty, musíme rozlišovať medzi zmluvami, na základe ktorých vznikol lízingový vzťah, konkrétne medzi zmluvou v ktorej je dohodnutá povinnosť prenajímateľa predať a zároveň povinnosť nájomcu kúpiť predmet nájmu – v tomto prípade sa bude finančný lízing považovať za dodanie tovaru podľa §8 odsek 1 písmeno c) Zákona o dani z pridanej hodnoty; a medzi zmluvou, v ktorej je zakotvené právo nájomcu odkúpiť predmet nájmu. V tomto prípade sa bude postupovať podľa §9 odsek 1 písmeno b) Zákona o dani z pridanej hodnoty. Hlavný rozdiel vo vnímaní finančného lízingu ako dodanie tovaru alebo opakované dodanie služby spočíva v možnosti uplatniť si právo nájomcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V prípade že sa jedná o finančný lízing formou dodania tovaru, nájomca si môže právo na odpočítanie DPH uplatniť v plnej výške naraz zo všetkých budúcich splátok. V prípade že sa lízing považuje za opakované dodanie služby, nájomca si právo na odpočítanie DPH uplatňuje postupne počas celej doby trvania nájmu len vo výške pripadajúcej na jednotlivé lízingové splátky. Od roku 2015 po novelizácií Zákona č. 595/2003 o dani z príjmov došlo k zmene minimálnej dĺžky trvania nájmu, a to s tým dôsledkom, že výdavky na prenájom sa môžu zahrnúť do daňových nákladov ak nájom prevyšuje tri roky.

Záver

Ako bolo uvedené vyššie, na Slovensku absentuje komplexná právna úprava lízingovej zmluvy, čo hodnotíme ako negatívum, pretože existencia lízingovej zmluvy ako zmluvného typu by do právneho poriadku vniesla nepochybne väčšiu právnu istotu a harmonizáciu. Ako pozitívum však určite hodnotíme úsilie zákonodarcu vyjadrené v Legislatívnom zámere zjednotiť a kodifikovať právnu úpravu týkajúcu sa lízingovej zmluvy, pretože súčasná duplicita a roztrieštenosť právnej úpravy nesvedčí množstvu lízingových operácií, ktoré sa denne uzatvárajú.


Späť na novinky

Ďalšie novinky

Publikácie
Kybernetická bezpečnosť

V súčasnosti, v dobe rapídneho nárastu využívania digitálnych technológii, v čoraz širšom spektre obchodného styku pozorujeme stále rastúce nároky kladené na úroveň bezpečnosti informácii. V tejto súvislosti zároveň rastú nároky firiem na súlad s legislatívou týkajúcou sa oblasti digitálnej bezpečnosti alebo ochrany osobných údajov.
Čítať ďalej


Naše projekty
act legal pokrýva ďalšiu krajinu Európy

act legal spúšťa nové kancelárie v Madride a vo Valencii...
Čítať ďalej


Zobraziť všetky novinky