Aktuality
NOVÁ PRÁVNA ÚPRAVA KORPORÁTNYCH BANKROTOV V ZÁKONE O KONKURZE A REŠTRUKTURALIZÁCII
Dňa 13.9.2011 bola Národnou radou Slovenskej republiky prijatá novela zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“), ktorej cieľom je riešenie tých oblastí právnej úpravy korporátnych (firemných) bankrotov, ktoré sa ukázali od prijatia nového zákona o konkurze a reštrukturalizácii v roku 2005 ako problematické, málo efektívne, komplikované, prípadne v aplikačnej praxi nedostatočným spôsobom upravené. Nová právna úprava rieši primárne problematiku korporátnych bankrotov. Novelizácia právnej úpravy osobných bankrotov je plánovaná v budúcnosti.
Vyššie uvedená novela zákona o konkurze nadobudne účinnosť dňa 1.1.2012 s výnimkou niektorých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť 1.1.2013.
Súčasná právna úprava konkurzu a reštrukturalizácie sa mení predovšetkým v nasledujúcich oblastiach:
Úprava pojmov predlženie a platobná neschopnosť
Pojem platobnej neschopnosti sa s účinnosťou od 1.1.2012 spresňuje v tom zmysle, že platobne neschopný bude ten, kto nebude schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy, platobne neschopný teda nebude subjekt, ktorý má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť viac ako jeden peňažný záväzok, ale subjekt, ktorý je v omeškaní s plnením svojich peňažných záväzkov voči viac ako jednému veriteľovi.
S účinnosťou od 1.1.2013 sa upravuje v zákone o konkurze i definícia predlženia dlžníka. Predlženie bude podľa novej právnej úpravy stav, keď suma všetkých, tzn. nielen splatných záväzkov dlžníka presiahne hodnotu jeho majetku. Pri stanovovaní týchto hodnôt sa bude vychádzať z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, resp. ďalšieho prevádzkovania podniku. Do sumy záväzkov sa nebude započítavať suma záväzkov, ktoré budú spojené so záväzkom podriadenosti a ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.
Zodpovednosť štatutárnych orgánov spoločností
S účinnosťou od 1.1.2013 bude upravená zodpovednosť členov štatutárnych orgánov spoločností tak, že v prípade, ak sa dlžník stane predlženým a štatutár (konateľ/člen predstavenstva) nepodá včas návrh na vyhlásenie konkurzu, bude povinný doplatiť do konkurznej podstaty sumu rovnajúcu sa zapísanému základnému imaniu dlžníka, najviac však dvojnásobok minimálnej výšky základného imania dlžníka stanovenej zákonom, čo bude v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným predstavovať doplatenie sumy 10.000 Eur a v prípade akciovej spoločnosti doplatenie sumy 50.000 Eur. Táto povinnosť sa vzťahuje na osoby, ktoré počas štyroch rokov pred začatím konkurzného konania vo funkcii štatutárneho orgánu porušia povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Uvedený model zodpovednosti členov štatutárneho orgánu dlžníka sleduje princíp zachovania základného imania spoločností. Nová právna úprava nezakladá automaticky zodpovednosť člena štatutárneho orgánu predmetnej spoločnosti, avšak vyžaduje, aby v ustanovenej lehote urobi
l príslušné opatrenia, t.j. buď aby sa pokúsil o neformálnu alebo formálnu reštrukturalizáciu, alebo aby podal návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade, že člen štatutárneho orgánu tieto opatrenia včas urobí, zodpovednosť mu nevznikne. V zmysle novej právnej úpravy však dôkazné bremeno nesie práve člen štatutárneho orgánu, ktorý musí preukázať, že tieto opatrenia včas urobil a teda zodpovednosť nenesie.
Ak sú členovia štatutárneho orgánu spoločnosti oprávnení konať spoločne, v takom prípade sa ten člen štatutárneho orgánu, ktorý v lehote na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu uloží do zbierky listín oznámenie, že spoločnosť je predlžená a že nedosiahol súhlas ostatných členov štatutárneho orgánu na podanie návrhu, zbaví zodpovednosti za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Iniciácia konkurzného konania
Nová právna úprava má za cieľ spriechodniť veriteľské návrhy na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti dlžníka a tým vytvoriť tlak na dodržiavanie platobnej disciplíny a včasné riešenie hroziaceho úpadku dlžníkom iným spôsobom ako konkurzom, t.j. neformálnou alebo formálnou reštrukturalizáciou.
Oproti súčasnému právnemu stavu, kedy má dlžník povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu tak z dôvodu predlženia ako i z dôvodu platobnej neschopnosti, nová právna úprava s účinnosťou od 1.1.2013 vypúšťa povinnosť dlžníka iniciovať konkurzné konanie z dôvodu platobnej neschopnosti a ponecháva túto povinnosť iba pre prípad predlženia. Nová právna úprava teda nenúti dlžníka z dôvodu platobnej neschopnosti prechodného charakteru iniciovať konkurzné konanie, pokiaľ jeho veritelia takýto stav budú akceptovať, t.j. sami sa nerozhodnú iniciovať konkurzné konanie.
Od 1.1.2012 už súdy nebudú návrhy na vyhlásenie konkurzu, ktoré nebudú spĺňať všetky zákonom požadované náležitosti automaticky odmietať tak, ako tomu bolo doteraz. Ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu nespĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne najneskôr do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov. Inak v rovnakej lehote rozhodne o začatí konkurzného konania. Voči uzneseniu o odmietnutí návrhu odvolanie nebude prípustné.
Veriteľské návrhy na vyhlásenie konkurzu
Podľa novej právnej úpravy účinnej od 1.1.2012 ak návrh na vyhlásenie konkurzu bude podávať veriteľ dlžníka, v návrhu bude povinný uviesť skutočnosti, z ktorých bude možné odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka bude možné odôvodnene predpokladať vtedy, ak bude dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bude jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.
V návrhu bude veriteľ povinný zároveň označiť svoju pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. K návrhu bude veriteľ ďalej povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v návrhu.
Navrhovateľ bude môcť pohľadávku doložiť (i) písomným uznaním dlžníka s osvedčeným podpisom dlžníka, (ii) vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, (iii) potvrdením audítora, správcu, alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe alebo (iv) potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky štátu z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie, schváleného a účtovaného certifikačným orgánom.
V zmysle doterajšej právnej úpravy sa pohľadávka veriteľa, ktorý podáva návrh, považovala za preukázanú, ak bola uznaná dlžníkom na listine s úradne osvedčeným podpisom dlžníka alebo doložená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Od 1.1.2012 sa teda rozširuje výpočet spôsobov, akými môže veriteľ svoju pohľadávku v návrhu na vyhlásenie konkurzu doložiť.
Cieľom zákonodarcu bolo upraviť konanie o vyhlásení konkurzu v prípade veriteľského návrhu tak, aby konanie bolo efektívne a rýchle, avšak zároveň tak, aby dlžník mal účinnú možnosť sa brániť v prípade, že jeho úpadok bude sporný.
Súd do piatich dní od začatia konkurzného konania odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu a vyzve dlžníka, aby osvedčil svoju platobnú schopnosť. Súd zároveň určí termín pojednávania, na ktorého predvolá dlžníka a o ktorom upovedomí veriteľov označených v návrhu. Súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčí svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania.
Proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie skončí, bude účastník konkurzného konania oprávnený podať odvolanie. Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu bude oprávnený podať odvolanie iba dlžník.
Zjednodušenie prihlasovania pohľadávok do konkurzného konania
Prihlasovanie pohľadávok veriteľov do konkurzného konania sa od 1.1.2012 zjednodušuje tak, že:
- umožňuje veriteľom prihlásiť viacero nezabezpečených pohľadávok jednou prihláškou na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, kedy bolo potrebné prihlasovať každú pohľadávku samostatnou prihláškou;
- prihlášky sa po novom budú podávať v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu iba u konkurzného správcu, a to len v jednom rovnopise; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd;
- umožňuje veriteľovi prihlásiť pohľadávku aj po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty 45 dní od vyhlásenia konkurzu, avšak iba ako nezabezpečenú pohľadávku bez hlasovacieho práva na schôdzach veriteľov a ďalších práv spojených s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým však nie je dotknuté.
Obmedzenie hlasovacích práv spriaznených veriteľov
V doterajšej konkurznej praxi bolo bežné, že v konkurze ako významní veritelia vystupovali buď samotní členovia štatutárnych orgánov dlžníka, prípadne osoby priamo prepojené s akcionárom/spoločníkom dlžníka alebo štatutárnym orgánom. Záujmom týchto osôb často nebolo dosiahnutie čo najvyššej miery uspokojenia veriteľov, ale zachovanie stavu pred vyhlásením konkurzu. Spriaznení veritelia mali spravidla možnosť ovplyvňovať podnikanie dlžníka pred vyhlásením konkurzu, prípadne z tohto podnikania profitovať. Nová právna úprava uspokojenie spriaznených veriteľov dlžníka podriaďuje uspokojeniu ostatných veriteľov a zároveň im odníma právo hlasovať na schôdzi veriteľov a právo byť volený do veriteľského výboru.
Okrem spriaznených veriteľov sa do podriadenej triedy zaraďujú aj zmluvné pokuty, ktoré bez ekonomického zdôvodnenia zásadným spôsobom zvýhodňujú niektorých veriteľov na úkor iných veriteľov, resp. cez hlasovacie pomery deformujú konkurzné konania.
Výmena správcu konkurznej podstaty
Zákon o konkurze od 1.1.2012 pripúšťa výmenu správcu aj kedykoľvek počas konkurzu v prípade rozhodnutia trojštvrtinovej väčšiny hlasov všetkých veriteľov na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej sa o výmene správcu rozhodovalo iba na prvej schôdzi veriteľov. Na ďalšej schôdzi veriteľov na mohlo rozhodovať o výmene správcu iba ak správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti alebo ak sa hlasovacie práva všetkých veriteľov od poslednej schôdze veriteľov podstatne zmenili.
Mgr. Lucia Prazňáková, JUDr. Milan Malata